🖊Môj príbeh: Moju dcérku šikanujú od škôlky

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email
pribeh-moju-dceru-sikanuju

Som mamou 11 ročnej dcérky. Je to naše jediné a vytúžené dievčatko. Je šikovná, bystrá a má veľmi dobré srdiečko. Aj s manželom sme sa snažili viesť ju len k tomu dobrému, aby bola dobrý človek.

Šikanujú ju už od škôlky kvôli jej postave. Vždy bola väčšia ako iné detí, už keď sa narodila mala bezmála 5 kíl. Aj ja a manžel nie sme žiadne „triesočky“. Aj ja som vždy bola veľké dievča. Ale ja som s tým nikdy v detstve nemala problém. Môj muž len také bežné detské posmievance občas a od učiteľa na telocviku, keď museli skákať, šplhať a také. Dcérke sa ale deti posmievajú od škôlky a až doteraz. Najskôr len tak, že aby deti rýchlo zjedli lebo im to naša dcérka poje, alebo že chodila na dupľu. Potom sa s ňou nikto nechcel držať na prechádzke za ruku z detí. Dúfali sme, že kým pôjde do školy že sa trochu vytiahne a že to nebude tak vidieť. Dali sme ju tu v našej obci. Sprvu sme to ani my neriešili. Ale v škole to pokračuje. Je to ešte horšie lebo je stále väčšia ako iné deti. V škole má samé jednotky a veľmi dobre sa učí, chodí na súťaže. AJ krásne kreslí. Neviem ako jej máme pomôcť, lebo vieme jej dať všetko len kamarátov nie. Trápi sa, ale doma o tom hovoriť nechce. Buď plače alebo aj kričí na nás doma z toho ako je nešťastná. Raz porozprávala ako sa jej deti stále smejú aj za oblečenie, lebo skoro všetko jej je obtiahnuté. Ale detské veci na ňu už nekúpime, keď chcela s obrázkom a také a dospelácke sa jej nepáčia. Hovorila, že jej schovávajú peračník, alebo berú zošity, že aby pobehla a utekala za nimi si ich zobrať a také. Je nám to ľúto, že nemá kamarátky. Dostala aspoň šteniatko, ale sama s ním vonku chodiť nechce. Vždy musíme ísť s ňou ja alebo babka. Bojí sa, že stretne deti a nebude vedieť čo im má povedať.

Kiež by tu tento projekt bol skorej. Ďakujem za všetkých rodičov a aj za odporúčania čo ste mi napísali. Skúsime predsa len toho psychológa, lebo ja už to viac nezvládam. Chcem poprosiť ostatných rodičov, veďte svoje deti k ohľaduplnosti. Dohovorte svojim deťom a učte ich čo je správne a čo nie. Nech iné deti nemusia trpieť.

(mama)

Zdieľajte tento článok
Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email
Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email

Kategória: