🖊Môj príbeh: Deti si šikanu často mýlia s hrou a žartovaním

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email
moj-pribeh-deti-si-sikanu-casto-mylia-s-hrou-a-zartovanim

Učím už ôsmy rok na základnej škole kombináciu geografia a zemepis. Váš projekt ma veľmi milo prekvapil a tak som si dovolila napísať vám aj ja.

Je zaujímavé v triedach a aj na školách navzájom porovnávať a pozorovať medziľudské vzťahy. Vzťahy medzi deťmi,  súťaživosť medzi triedami navzájom, kultúru, etiku a ducha samotnej školy, (teraz som už na tretej škole, takže mám čo porovnávať), alebo sledovať vzťahy a vzájomný rešpekt či nerešpektovanie sa medzi učiteľmi a žiakmi. Vzácne nie je ani zhadzovanie sa pred žiakmi učiteľmi navzájom, podkopávanie si tak ťažko získanej autority a statusu. 

Každá škola je špecifický a živý organizmus. Každá je iná a práve v tom je to čarovné. Je úžasné byť súčasťou dobre fungujúcej a navzájom sa rešpektujúcej školy, školy kde funguje vzájomná úcta a šikana tam nemá miesto. Toto čaro školy, podľa môjho názoru a osobnej skúsenosti, vždy vychádza práve z vedenia školy. Vnímavé vedenie pôsobí na pedagogický zbor a nepedagogických zamestnancov a tí následne pracujú s deťmi, žiakmi. My dospelí nastavujeme normy a to, čo (nie)je prípustné. 

Sama som prvé pokusy o šikanu zachytila v mojej triede, dovolím si tvrdiť, všas. Na mojich vtedajších piatakov som pôsobila preventívne a láskavo, vysvetľovala som a navzájom sme sa učili. Pri rozhovoroch s nimi som postupne zisťovala, že šikanu si často mýlia s hrou a žartovaním. Mýlia si ju s niečím, čo im v tej chvíli prišlo len vtipné a smiešne. Deťom som citlivo nastavila hranice a začali sme sa vzájomne počúvať. Deti sa len prispôsobujú. Snaha preto musí vychádzať z nás. My vieme pracovať s deťmi a tak (čiastočne) aj s ich rodičmi a rodinami. 

Dúfam, že šťastné a harmonické školy plné rešpektu a úcty budú aj vďaka vám a podobným projektom len a len pribúdať. V našej spoločnosti ich potrebujeme ako soľ. O šikane musíme hovoriť. Šikane sa musíme spolu brániť. Šikana nie je cesta. Deti sa v školách musia cítiť bezpečne a prijímané, len tak sa môžu naplno rozvíjať a uplatňovať svoj potenciál. Držím nám všetkým palce či už vo svete online vyučovania alebo v reálnom svete. Majte krásny slnečný deň. 

S úctivým pozdravom
Mgr. J.K, triedna učiteľka úžasnej 6.C na ZŠ 

Zdieľajte tento článok
Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email
Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email

Kategória: